Old website of our division.
Students
Alumni
Bartková, D.
Buchholcerová, H.
Cíbiková, M.
Cimerman, R.
Damek, M.
Dreninová, V.
Dvonč, L.
Gálik, J.
Giertl, D.
Halušková, P.
Hassan, M.
Hennecke, A.
Chládeková, L.
Ivanová, P.
Jakubčin, D.
Janíková, K.
Jankovič, R.
Jedlovský, I.
Kintler, M.
Kováč, M.
Kovaľová, Z.
Kučerová, K.
Kukura, S.
Kunecová, D.
Lavrikova, A.
Leštinská, L.
Leštinský, M.
Maslík, J.
Maťáš, E.
Menthéour , R.
Miháliková, D.
Mišenko, P.
Molnár, M.
Ndiffo Yemeli, G.
Niklová, A.
Okruhlicová, V.
Omasta, S.
Pakosová, L.
Pásztor, S.
Pavle, M.
Pelach, M.
Polakovič, A.
Poljak, M.
Pongrác, B.
Pračko, M.
Račková, D.
Roubíček, J.
Saedi , M.
Selvek, M.
Sersenová, D.
Seyfi, P.
Sič, J.
Strižencová, L.
Sučanská, A.
Štípala, P.
Tarabová, B.
Valovič, P.
Velísková, M.
Záňová, V.
Zigo, J.
Žilková, A.
MSc. level: 2018 - 2020
Supervisor: Karol Hensel
Title (en):
The effect of barrier discharge on surface sterilization of materials
Title (sk):
Účinky bariérového výboja na povrchovú sterilizáciu materiálov
Abstract (en)
Abstract (sk): hide
Nový a inovatívny reaktor využívajúci povrchový dielektrický bariérový výboj (SDBD) bol zostrojený a otestovaný v tejto práci. Jeho dizajn bol založený na reaktoroch používaných v našom laboratóriu v minulosti, so zohľadnením ich výhod a nevýhod. Jeho výhody sú schopnosť pohybovať plazmovým panelom plynulo a v kontrolovanej vzdialenosti pod opracovávanou vzorkou vo vzduchotesnej komore. Za účelom testovania bol meraný efekt rôznych plynov (laboratórny vzduch, kyslík a dusík) a vzdialeností (0,6 a 1,2 mm) medzi plazmou a vzorkou (teflónovým plátom so zasušenými Escherichia coli) na účinnosť dezinfekcie. Z počiatočného počtu približne 109 CFU/ml bola pozorovaná logaritmická redukcia 1,85 pravdepodobne spôsobená sušením a následne 300 sekundové opracovanie plazmou vo vzduchu zo vzdialenosti 0,6 mm spôsobilo redukciu 3,14. Štatisticky významný rozdiel medzi kyslíkom a vzduchom bol pozorovaný po 60 s, ukazujúc kyslík ako efektívnejšie prostredie na dezinfekciu suchou plazmou. Plazma generovaná v dusíku nevykazovala efektivitu ani po 120 s. Pri zmene vzdialenosti plazmového panela a vzorky z 0,6 mm na 1,2 mm nebol pozorovaný štatisticky významný rozdiel. Môže to indikovať, že mimo priameho opracovania baktérií plazmou, reaktívne častice generované plazmou môžu byť zodpovedné za dezinfekciu, nakoľko sú schopné difundovať komorou k vzorke bez rozpadu. Skonštruovaný reaktor sa zdá byť vhodný pre budúce experimenty a bude v nich využitý.